Boudoir je francúzske slovo označujúce dámsku súkromnú izbu alebo salón v obytnom dome, ktorý je zvyčajne umiestnený medzi jedálňou a spálňou. Je to niečo ako súkromná spálňa ženy a jej šatník.
Slovo “Boudoir” je prevzaté z francúzskeho jazyka, odvodené od bouder, čiže v doslovnom preklade niečo ako “trucovňa”
SLB: Silvia, ako vnímaš ty ženy, ktoré chcú tento typ fotografie, fotografie Boudoir? Sú to prevažne ženy, ktoré sa chcú viac spoznať v intímnejšom obraze, v súkromnej spálni, v súkromnom čase? Alebo sa nájdu aj také, ktoré si zvolia tento typ fotky pre svoje “trucovanie” ? Trucovaním mám skôr na mysli pozitívne trucovanie v zmysle: “to som ja v celej svojej kráse”
Silvia Papugová /SP/: Moje klientky, ktoré si vyberú tento typ fotenia, majú na to rôzne dôvody. Nájdu sa tam dámy, ktoré ukončili vzťah a naozaj to je “trucovanie”, chcú ukazať sami sebe, že sú stále ženy, nielen matky. Chcú sa vidieť v inom svetle ako sa bežne vidia v zrkadle. Chcú zmeniť uhol pohľadu na seba.
Ďalší dôvod je, že partner má sviatok a chcú ho potešiť svojimi peknými fotkami. Ale možno je to len sekundárny dôvod, ktorý prezentujú, ten skutočný je možno ten, že chcú mať takéto fotky, ale nepriznajú, že to robia pre seba.
Ženy chodia ku mne aj ak chcú osláviť svoje telo, ak sa im podarí výrazne schudnúť, majú absolvovať operáciu a chcú si zachovať pamiatku alebo operáciu absolvovali a chcú osláviť , ako to zvládli a že ich telo je stále nádherné.
SLB: Vieš vycítiť atmosféru, ktorú objekt fotenia potrebuje k tomu, aby sa uvolnil? Pri portrétnej fotografii je prístup pre opis osobnosti asi jednoduchší. Ako hľadáš prístup na odhalenie osobnosti objektu pri boudoir fotke? Presahuje to, čo ľudia vidia na prvý pohľad. Ako ten proces funguje?
SP: Áno, aj keď si dámy vyberú takéto fotenie, majú pred ním rešpekt. Často sa mi stáva, že mi povedia, že to chceli zrušiť, že sa ráno zobudili a povedali si, že na čo sa to dali.
Pred fotením posielam inštrukcie ako sa treba na fotenie pripraviť, čo si priniesť na oblečenie, čo viem ponúknuť ja v ateliéri.
Niektoré prídu s jednou malou taškou so spodným prádlom a niektoré prídu aj s dvoma kuframi. Nevedia si doma vybrať, tak prinesú všetko, čo sa im zdá vhodné a potom spolu vyberáme, čo použijeme, čo vyzerá dobre a čo nie. Niekdy by to vyšlo aj na 5 fotení.
Každej klientke odporúčam využiť služby vizážistky, aj keď nie je zvyknutá sa líčiť, toto fotenie si to priam žiada. Je to spojené s tým, že keď už si vyberie toto fotenie, chce spraviť niečo pre seba, tak nech si to užije – čas len pre seba. Môže si vybrať, či využije svoju vizážistku alebo ja spolupracujem so skvelou vizážistkou, ktorá príde pred fotením ku mne do ateliéru a klientku pripraví. Vtedy je čas na prelomenie ľadov a spoznávanie sa. Vizáž trvá aj hodinu a pol, tak za tú dobu sa všetky 3 rozprávame a vznikne z toho vždy veľmi príjemný babinec. Za tú dobu sa snažím odhadnúť jej osobnosť, zistím, či je skôr konzervatívnejší typ alebo je otvorená aj niečomu odvážnejšiemu. Zároveň klientka vidí, že nemusí mať obavy, že vládne príjemná atmosféra a je to zábava.
SLB: Aký tím okolo seba udržuješ? Snažíš sa pred fotením niekoho aj trocha spoznať? Napríklad vedieť, akú hudbu má rád? Fotíš v tichu alebo majú objekty rôzne požiadavky?
SP: Na každom fotení spolupracujem s vizážistkou, ktorá je tiež veľmi príjemná žena a s jej prácou som veľmi spokojná a nielen ja ale hlavne naše klientky. Nie je potrebné výrazné líčenie, niekedy stačí málo, zvýrazniť pekné pery, alebo oči. Radka (vizážistka) sa vždy pýta na predstavu a zároveň odporučí, čo by bolo pekné.
Hudbu veľmi neriešim, máme pustené bezné rádio.
Tým, že sa pred fotením aj počas neho veľa rozprávame, tak sa navzájom celkom spoznáme. Chodia ku mne naozaj veľmi zaujímavé ženy so zaujímavými osudmi aj povolaniami. Niekedy sa len tak zarozprávame aj zabudneme fotiť. Ale nie je sa kam ponáhľať, toto fotenie by stratilo zmysel ak by to bolo len uponáhľané cvakanie.
V tichu nefotím, stále rozprávame. Chodia ku mne bežné ženy, nemodelky. Nemajú skúsenosti s pózovaním, nevedia čo robiť s rukami, nohami ako sa tváriť, kam sa pozerať. Pred fotením vysvetlím, že nič z toho vedieť nemusí, s pózovaním pomôžem a celým ju prevediem. Najprv zisťujem, čo na sebe má rada a čo nie, čo by chcela zakryť a čo, naopak, ukázať. Podľa toho vyberáme pózy. Sú pózy, ktoré pristanú každej žene a sú take, ktoré nemôžem použiť ak chce napríklad skryť bruško. Všetko prispôsobujem každej dáme individuálne aby som ju ukázala v tom najlepšom svetle. V Photoshope už telesné proporcie nemením.
Niekedy majú požiadavky na konkrétne pózy, videli ich u mňa na stránke a páčia sa im. Ak je póza vhodná pre jej typ postavy, rada vyhoviem. Ak nie, vysvetlím a navrhnem niečo iné. Alebo si prinesú oblečenie alebo doplnky, ktoré chcú zakomponovať do fotenia. V mojich odporúčaniach na oblečenie je napríklad aj partnerova košeľa alebo kravata, to sme už pár krát na fotení využili.
SLB: Ako vycítiš, že si práve odfotila dobrú fotografiu? Teraz nemyslím, len na boudoir, ale aj na iný typ fotografie, keďže sa venuješ aj portrétnej fotografii.
SP: To je ťažko povedať. Niečo sa môže páčiť mne a niečo iné sa páči žene, ktorú fotím. Mne hlavne záleží na tom, aby sa na fotení cítila príjemne. V boudoir fotografii je dôležité, aby sa cítila aj bezpečne. Moje klientky napríklad vedia, že bez ich súhlasu fotky nezverejňujem. Je úplne v poriadku ak mi súhlas nedajú, vždy to rešpektujem.
Dobrá fotka je tá, kde sa klientka páči sama sebe. Úplne najlepšie reakcie sú: “Wau, toto som ja?”, to je najväčšia odmena. Veľmi ma teší, ak sa klientka na fotení cíti tak uvoľnene a príjemne, že začne sama vymýšľať pózy a vidím na nej, že ju to baví.
SLB: S akou najprekvapivejšou požiadavkou si sa zo strany klienta stretla?
SP: Tu ma už asi nič neprekvapí (smiech). Dostávam ponuky na rôzne typy fotení, ktoré sú už ale za mojou hranicou, ktorú neprekračujem.
Je dôležité aby sa moji klienti cítili na fotení dobre, ale tak isto to platí aj opačne, ja sa tiež na fotení musím cítiť dobre.
Ale vtipné situácie vznikajú ak partner nevie, že jeho partnerka ide na takýto typ fotenia. Vtedy si ženy potajomky balia veci a vykrádajú sa z domu, aby si nič nevšimol. Jedna sa odličovala pred domom v aute, lebo doma nechodila nalíčená s natočenými vlasmi. Ďalšia sa tvárila, že ide do práce a partner jej spravil na desiatu poriadne lepeňáky, tak sme fotku spravili aj s nimi, aj v jeho košeli, ktorú mu “ukradla” (smiech).
SLB: Obrazy- fotografie sú silnejšie ako si ľudia uvedomujú. Vnímame ich každý deň, najviac spôsobujú vizuálny šum na sociálnych sieťach. Niekedy, keď si prezerám to nespočetné množstvo fotiek, videí, ktoré sa nám denne “valia” na Instagrame, FB, myslím na to, aké je ťažké pre ľudí v umení ešte niečím novým zaujať. Ako vnímaš umenie fotografie ty? Čo je pre teba podstatné na fotke ukázať?
SP : Pre mňa je dôležité ukázať emóciu, snažím sa ukázať sebavedomie ženy, ktorá prišla a myslí si o sebe, že sebavedomie nemá, alebo ho má malé. A pritom sú to silné ženy, ktoré si v živote všeličím prešli.
Fotografia je veľmi subjektívna, nedá sa vyhovieť každému a nie každému sa všetko páči. Ale tak to má byť, inak by to bolo veľmi jednoduché a jednotvárne.
Boudoir fotografi to máme ťažké na sociálnych sieťach. Existujú pravidlá na obsah a boudoir fotky sú často blokované alebo aj celé účty. Aj zadok v nohavičkách, ruka na krku, žena na posteli, to všetko je pre Instagram problém a hneď obsah blokuje. Nevníma to ako umenie.
Možno je ťažké zaujať niečím novým, ale nemusí tu byť nutne vždy niečo nové. Zaujať sa dá aj kvalitou, prístupom, emóciou. Hra so svetlom a tieňom ma veľmi baví, či už pri mojich fotkách alebo, keď sledujem iných fotografov. Pri mojich foteniach používam iba denné svetlo. Mám ateliér s veľkými oknami a fotiť sa dá aj keď je vonku zamračené. Vtedy majú fotky väčší “mood” nádych, môžu byť viac tajomné. Používam zatemňovacie závesy, kedy si regulujem množstvo svetla a viem si vytvoriť tmavú scénu, aj keď vonku sveti slnko.
Ďakujem Silvii Papugovej /SP/ za rozhovor aj fotografie (portrétové)
Styling, MUAH, model : SLB Silvia Balcová Lederleitner
Fotograf: Silvia Papugová